Vošli sme dnu unavení, vystrašení a zlomení. Vládol tam pokoj, aký sme necítili celé roky.
„Blížili sa Vianoce a moja úzkosť sa deň čo deň zvyšovala, rovnako ako všetky ostatné roky odkedy som stretla svojho bývalého manžela. Okolo Vianoc bol vždy horší, mal veľmi prchkú povahu. Okrem všetkého vianočného stresu som strávila veľa času snahou udržať pokoj a zabrániť jeho výbuchu. Bolo to tak už toľko rokov. Vianoce neboli dobrým obdobím, nebola to oslava svetla a pokoja. Ale vždy som sa snažila vytrvať a myslela som na to, aby všetko bolo v poriadku, pretože by bolo pre našich chlapcov veľmi smutné, keby všetko explodovalo pred sviatkami alebo počas nich.“
Potom prišli ďalšie Vianoce, chlapci boli celí ako z ocele a s rodinou sme sa vracali domov zo skateboardingu. Chlapci začali kakať na zadnom sedadle a môj bývalý úplne stratil rozum. Jazdil ako šialený a keď som protestovala, pri ďalšom zastavení na červenej ma krok za krokom udrel lakťom do rebier. Kričal a kričal. Všetci traja sme stuhli od strachu a ja som umierala od bolesti v lakťoch. Dostali sme sa domov, neviem ako. Bola som úplne znecitlivená a nedokázala som myslieť.
Zavolala som sestre, ktorá nakoniec prišla vyzdvihnúť mňa a chlapcov. Odviezla nás do ženského útulku. Situácia, ktorej som sa tak usilovne snažila zabrániť, sa stala skutočnosťou. S chlapcami si niekedy spomíname, keď sme prechádzali dverami ženského útulku. Všetko bolo v plnom prúde vianočných príprav, ale bolo to také tiché a krásne. Svetlo sviečok, vianočný stromček s množstvom darčekov pod ním. Pozvali nás na desiatu a zaviedli nás do našej izby. Podarilo sa nám zaspať, úplne vyčerpané z tohto bláznivého zvratu udalostí. Nasledujúci deň bol Štedrý deň. Spali sme dlho a hojdali sa, až kým nezazvonili Vianoce. Potom bola zavolaná večera a čakala nás skutočná hostina, chutné jedlo pripravené majstrom šéfkuchárom, ktorý ho v ten večer ponúkol svojmu personálu. Po jedle sa otvorili balíčky a všetci sme dostali veľa vianočných darčekov, akoby boli pre nás už dlho plánované.
„Na tie Vianoce nikdy nezabudneme. Niekedy sa na ne s chlapcami spätne pozrieme a oni povedia, že to boli ich prvé najlepšie Vianoce. To, čoho som sa celé tie roky bál a čomu som sa vyhýbal, sa ukázalo ako naše šťastie.“
